Všetkým nám záleží na tom, aby mesto konečne viedol niekto, kto pozná jeho skutočné problémy. Aj keď som posledné štyri roky pracoval ako diplomat v zahraničí, vracal som sa sem pravidelne. A to tak často, ako to len šlo. Považskú som reálne nikdy neopustil. Situáciu a problémy nášho mesta preto dlhodobo pociťujem na vlastnej koži rovnako, ako aj vy. Vďaka tomu, že som posledné mesiace strávil rozhovormi s vami v mestských častiach, viem, že to vnímame podobne: nekoncepčná výstavba; nedostatok parkovacích miest; neexistujúce cyklotrasy; poddimenzovaná verejná doprava či minimálne možnosti kultúrneho či športového vyžitia. Mrzí ma, že k týmto problémom sa vedenie mesta vracia chaoticky a vždy len pred voľbami. Bude na čom makať.

Schopnosť viesť mesto nie je o veku. Je o kompetentnosti, rozhodnosti, odhodlanosti a chuti veci riešiť. Nie sa pred nimi schovávať. Myslím si, že tieto vlastnosti mi nechýbajú. Vďaka práci v diplomacii pre mňa nie sú neznámou ani rokovania na najvyššej politickej úrovni.

Mestám, ktoré majú mladších primátorov, sa v poslednom období darí. Výzvy, ktorým dnes čelíme, si totiž často vyžadujú inovatívny prístup a kopu energie. Aj Považská musí kráčať s dobou. Primátor je zodpovedná a náročná funkcia. Ten súčasný je vo funkcii už dvanásť rokov. Pri toľkých dôležitých postoch, ktoré zastáva popri primátorovaní, je určite vyčerpaný a zaslúži si oddych. Naše mesto teraz do plachiet potrebuje nový a svieži vietor.

Rozumiem, že mnohým sa moje priezvisko môže prepojiť s rodinou, ktorá dlhé roky prevádzkovala v Považskej mestské technické služby. Ide však len o zhodu mien, nie som s ňou ani vzdialený príbuzný.

Môj otec síce pochádza z Považskej Teplej, z ulice, ktorú Teplania budú poznať ako Panská, kde hniezdili bociany. Chudovských je v Teplej ale toľko, že žijú – obrazne povedané – v každom druhom dvore. Vnímam to tak, že jedinú nálepku, ktorú si s vaším menom nesiete, je tá, ktorú si prilepíte sám. Tým, ako žijete, ako sa správate k druhým, čo robíte či za aké veci sa postavíte. A podľa toho sa riadim.

Reči o tom, kto je „koho človek“ a kto za kým stojí, sú tradičnou súčasťou predvolebného boja v našom meste. Bohužiaľ, súčasné vedenie mesta k tomuto nálepkovaniu tiež prispelo. Podsúvanie nepravdivých informácií je tak s obľubou využívané ako nástroj politickej hry. Chápem, že Považskobystričania sú v takejto atmosfére z podobných dezinformácií unavení, frustrovaní a pri prejave dôvery opatrní. O to dôležitejšie je pre mňa to, aby sme im už pri kampani ukázali, že to ide aj inak – transparentne. Tak, ako chceme pristupovať aj k vedeniu mesta.

Od začiatku si uvedomujem, že to bude finančne náročné. Aj preto som si začal peniaze šetriť už počas práce v Belgicku. Veľmi si vážim, že naše úsilie oslovilo nielen mne blízkych ľudí, ktorí majú úprimný záujem zlepšiť naše mesto. Navyše, mám šťastie, že v mojom tíme sú šikovní ľudia, ktorí dokážu pomôcť s viacerými inak finančne náročnými zložkami kampane, ako je foto- a videoprodukcia, grafika, web či sociálne siete. Transparentný účet som si zriadil ešte predtým, než som podľa zákona musel. Môžete si na ňom financie použité na kampaň kedykoľvek pozrieť aj vy. Rovnako tak v súlade so zákonom o volebnej kampani vediem evidenciu všetkých poskytnutých darov.

Ak mi fandíte a cítite, že po 12 rokoch je najvyšší čas na zmenu, na kampaň môžete prispieť aj vy

Práca v diplomacii bola mojim snom, odkedy si pamätám. Je to mimoriadne zaujímavé a dynamické povolanie, o to viac v týchto časoch. Mal som tú česť, že som vždy pracoval v tímoch vedených skvelými šéfmi. Každý deň v diplomacii ma naučil niečo nové. Odborne aj ľudsky.

Posledné roky ma tak naučili veľa nielen profesne, ale aj o sebe samom. Kariéra diplomata je v podstate akýsi životný štýl. Kufre máte stále zbalené nielen vy, ale aj celá rodina. Na otázku, kde je váš domov, odpovedáte v závislosti od toho, na ktorom veľvyslanectve vo svete vás práve ministerstvo potrebuje. Ja som ale vždy vedel, že môj domov je tu – v Považskej. Aj počas rokov v zahraničí som sem cestoval tak často, ako to len šlo. Zvyšok je jednoduchý. Rozhodol som sa sem vrátiť, pretože chcem žiť tam, kde mám rodinu a najbližších priateľov. V meste, ktoré ma formovalo, pomohlo vyrásť a v ktorom si chcem založiť rodinu a prežiť zvyšok života.

V Belgicku som pracoval ako diplomat Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí na Stálom zastúpení Slovenska pri Európskej únii, konkrétne na úseku pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Pôsobil som ako zástupca veľvyslanca v Politickom a bezpečnostnom výbore, kde som aj prácu celého úseku koordinoval.

Brusel je z profesného hľadiska skvelé miesto, stretávate množstvo inšpiratívnych ľudí z celého sveta, prvotriednych diplomatov, ktorí vás nútia vydať zo seba na každom stretnutí maximum. Ste súčasťou rokovaní na najvyššej politickej úrovni. Častokrát ako zástupca veľvyslanca v Politickom a bezpečnostnom výbore sedíte za jedným stolom s ministrami tretích krajín, či s predstaviteľmi medzinárodných organizácií. Sedíte, nie ako Maroš, ale ako osoba zastupujúca záujmy Slovenska. To som vždy vnímal nielen ako zodpovednosť a poslanie, ale aj motiváciu neustále sa zlepšovať. Pred odchodom na vyslanie do Bruselu som bol v Bratislave súčasťou tímu Ivana Korčoka, ktorý pôsobil v tom čase ako štátny tajomník.

Chápem, že po tom, čo Považskej vždy šéfovali politici naviazaní na politické strany, vás táto otázka zaujíma. Som presvedčený, že chodník, schody či osvetlenie nemajú zelenú, modrú či červenú farbu. Nie sú ani ľavicové, ani pravicové, ani liberálne, ani konzervatívne. Sú to problémy mesta a jeho obyvateľov a ich riešenia nemajú byť ideologické. Odbornosť a efektivita riešení nemá nič spoločné s kabátmi. Preto kandidujem ako nezávislý a vo funkcii nebudem riešiť to, čo si želá strana, ale to, čo trápi obyvateľov.

Volebný program aj s informáciou ako som ho spolu s tímom zostavoval nájdete tu